Jednou z najdôležitejších vecí pri rozbiehaní vlastnej čajovne (a vôbec asi akejkoľvek prevádzky) je zvoliť vhodný názov a výstižné a výrazné logo. Veru, premýšľali sme aj my, ale častejšie sme sa zabávali ako trápili. A tak sme si teda povedali že sa o tú zábavu podelíme aj s vami.
Úplne prvý názov, s ktorým sme sa hneď ztotožnili, bol Čajová chalúpka. Lenže to bolo preto, lebo na začiatku sme mali vo výhľade úplne iný priestor, ktorý naozaj ako chalúpka vyzeral, takže tam nebolo o čom. Vlastne bolo! Stále nám ešte chýbalo logo a Ostrovanka sa trápila asi takto:
Keď sme sa ale rozhodli pre priestor, v ktorom vám podávame čaje teraz, bolo treba názov a logo nutne prehodnotiť. A vtedy začala tá najväčšia zábava. Recept: choďte do krčmy, dajte si pár pív a začnite vymýšľať názvy pre čajovňu. Čajovňa na poschodí, to bolo ešte celkom v pohode, ale príliš opisné a bez nápadu. Ja som potom navrhol Čajové oné, čo sa dlho držalo na popredných priečkach pri konečnom výbere. Skúšali sme aj Chajovňa (Cha je prepis čínskeho znaku pre čaj čaj), alebo komplikovaný názov Čaj o V ňa!, ktorého základ tvor náznak tradičného čaju o piatej. Čajovo bolo príliš výpravné, Čajosvet zase príliš ambiciózne a bez nápadu. Názov Čajová krajina sa mi celkom páčil a tu sa niekde začal rysovať aj ten konečný, dnešný. Ešte spomeniem úplné úlety ako Čaja alebo Poži čaj. Aj Zanzičaj bol medzi návrhmi - tento jasne odkazuje k nášmu obľúbenému podniku iného charakteru.
Na úplný záver sa rozhodovalo medzi dvoma návrhmi. Môj seriózny bol Strom v porceláne - pripomína to slovné spojenie slon v porceláne a slová strom aj porcelán majú k čaju blízko. Ostrovanka mala od sestry návrh Čajovňa za siedmimi horami a ten nakoniec po jej demokratickom rozhodnutí zvíťazil. Chcela niečo rozprávkové a v tomto smere to bol jasný favorit.
Na úplný záver sa rozhodovalo medzi dvoma návrhmi. Môj seriózny bol Strom v porceláne - pripomína to slovné spojenie slon v porceláne a slová strom aj porcelán majú k čaju blízko. Ostrovanka mala od sestry návrh Čajovňa za siedmimi horami a ten nakoniec po jej demokratickom rozhodnutí zvíťazil. Chcela niečo rozprávkové a v tomto smere to bol jasný favorit.
A teraz že - logo! Skúšali sme naozaj všeličo, veď kuknite, aha:
To je Ostrovankin celkom pekný návrh, ale dosť ťažko použiteľný. Môj (nasledujúci) je použiteľný až až (mal aj dve variácie - s guľatými i ostrými horami) ale nikto ho, nevedno prečo, nebral vážne. :-)
Trošku bezradní sme boli keď sme si spomenuli na nášho kamaráta Ondríka Jóba, ktorý nám bol býval prisľúbil logo ešte úplne na začiatku. Tak sme sa mu teda ozvali a takmer obratom sme dostali nádherné a jednoduché, naše. A obľúbené. Pozrite sa na jeho webku, má tam toho omnoho viac. Týmto mu veľmi pekne ďakujeme.
