Môj šéf je strašne fajn. Taký fajn, že mi nedá dovolenku v deň kedy chceme otvoriť čajovňu, aby som tam zbytočne netvrdol od obeda, kedy tam ešte nikto nebol. Prišiel som z práce až okolo šiestej, teda asi hodinu predtým ako sme mali v rámci tohto dôležitého dňa odohrať s mojou kamarátkou Skajkou koncert. Utekali sme najprv k nám domov aby sme ešte pocvičili pár pesničiek ktoré si ona vybrala a krátko pred siedmou sme vpálili do čajovne.
Prvých pár sekúnd som sa spamätával z toho množstva ľudí, čo tam sedeli a keď ma prvý šok prešiel pochopil som, že miesto provizórneho pódia treba urýchlene vbehnúť za bar a pomáhať Ostrovanke a jej sestre (veľká preveliká vďaka, Zuzka!) pripravovať čaje. Chvíľu som tam len tak pobehoval ako Manuel z Fawlty Towers ktorý zase neporozumel príkazu pána Fawltyho (kto nepoznáte tento sitcom - behal som tam ako splašený), ale potom sme si našli nejaký spoločný systém. O zábavu sa nám postaralo ešte niekoľko výpadkov elektriny, ale ináč si myslm, že celkovo sme to zvládli. Niektorí ľudia síce čakali na čaj dlhšie a našli sa aj takí, ktorí ho ani vypiť nestihli (Pítre, to Indiánske leto máš v každom prípade u nás) ;-) ale všetci odchádzali spokojní.
Našich zákazníkov tvoria poväčšine ľudia, ktorí poznajú čaj (zatiaľ) len ako lúhovateľné vrecúška s čiernym práškom nejasného pôvodu, takže čaj, ako ho poznáme my, čajomilci, ešte len objavovali a bolo to pekné. Navzájom sa ponúkali, obzerali nádherné výtvory čaju "Tea Art", učili sa pripravovať si viacnálevový čaj a hlavne objavovali úplne nové chute Camellie sinensis - čajovníka.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára